Keď už nechceš byť ženou, ktorú od teba všetci očakávajú, predstavujú si že budeš

Možno poznáš ten zvláštny pocit, keď sa navonok nič zásadné nedeje,ale vo vnútri cítiš, že sa niečo mení.

Niečo v tebe už nechce pokračovať po starom.Už nechceš stále všetkým rozumieť, všetkých zachraňovať, všetkým vyhovieť, všetko zvládať. 

Už nechceš byť tou ženou, ktorá je silná za každých okolností. Možno po prvýkrát túžiš jednoducho byť.

Byť ženou, ktorá nemusí svoju hodnotu dokazovať. Ktorá sa nemusí zmenšovať, aby sa vedľa nej niekto cítil dobre. Ktorá nemusí naháňať lásku, pozornosť ani uznanie. Ktorá vie, že jej hodnota nevzniká v momente, keď ju niekto vyberie.

Je v nej od začiatku.


Možno sa nepotrebuješ stať niekým novým.


 Možno sa potrebuješ vrátiť k sebe. Celý život dostávame predstavy o tom, aká by žena mala byť. Ako by mala vyzerať. Ako by sa mala správať. Čo by mala zvládnuť. Koľko by mala pracovať. Ako by mala vyzerať jej rodina, vzťah, telo, kariéra či život. A tak sa postupne učíme byť tým, čo od nás svet potrebuje.

  • Dcéra
  • Partnerka
  • Podnikateľka
  • Kamarátka
  • Tá ktorá všetko zvládne
  • Tá ktorá pomôže
  • Tá ktorá sa usmieva
  • Tá ktorá všetko zvládne
A niekde medzi tým všetkým môžeme zabudnúť na jednu veľmi dôležitú osobu  na SEBA Na ženu, ktorou sme boli pred všetkými rolami.  Pred očakávaniami.  Pred strachom.  Pred tým, ako sme sa naučili pochybovať o sebe.

Krása nezačína v zrkadle

Verím v krásu.

Milujem ženskosť, starostlivosť o seba, vôňu, make-up, krásne oblečenie aj ten pocit, keď sa na seba pozrieš do zrkadla a povieš si:

„Áno. Toto som ja.“ 
 Ale čím viac života prežívam, tým viac chápem, že skutočná krása sa nezačína v zrkadle.  Začína vo vzťahu, ktorý máš sama so sebou.  Môžeš mať dokonalý make-up a pritom sa vo vnútri cítiť nedostatočná.  Môžeš mať krásne telo a stále ho nenávidieť.  Môžeš mať šatník plný nádherných vecí a stále mať pocit, že nie si dosť. 
A môžeš mať  úplne obyčajný deň bez make-upu, v teplákoch, unavená a neupravená – a napriek tomu cítiť obrovskú úctu k žene, ktorou si.

Pretože vedomá krása nie je o tom, aby si vyzerala dokonale
 Je o tom, aby si sa prestala na seba pozerať očami vlastného kritika.

 Spiritualita pre mňa nie je útek zo života 

Spiritualita nemusí znamenať, že musíš všetkému rozumieť.

Nemusíš mať každý deň meditáciu.

Nemusíš byť stále pozitívna.

Nemusíš veriť, že všetko sa deje z nejakého dôvodu.

A už vôbec nemusíš predstierať pokoj v situácii, ktorá ťa bolí.

Pre mňa je spiritualita oveľa jednoduchšia.

Je to schopnosť zastaviť sa a počuť seba.

Vnímať, čo ti telo hovorí.

Všímať si, čo ti už nesedí.

Dovoliť si odísť tam, kde si sa kedysi bála odísť.

Povedať nie bez pocitu viny.

Povedať áno tomu, čo naozaj cítiš.

A veriť svojmu vnútornému hlasu aj vtedy, keď ešte nepoznáš celý príbeh.

Pretože niekedy nepotrebuješ ďalší návod.

Potrebuješ ticho.

A v tom tichu sa často objaví odpoveď, ktorú si celý čas mala v sebe.


Niektoré veci v našom živote musia skončiť

Nie preto, že boli zlé. Ale preto, že už nie sú tvoje.

Niektorí ľudia.

Niektoré vzťahy.

Niektoré predstavy o sebe.

Niektoré sny.

Niektoré verzie teba.

A to môže bolieť.

Pretože pustiť niečo neznamená, že to pre nás nič neznamenalo.


Niekedy práve naopak. Znamenalo to veľa.


Ale život sa neustále mení.

A ty s ním.


Nemusíš zostať tou istou ženou len preto, že si jej kedysi niečo sľúbila.

Máš právo vyrásť zo starej verzie seba.

Máš právo zmeniť názor.

Máš právo začať znova.

Máš právo povedať:

„Toto už nie som ja.“


A potom sa pokojne opýtať:


„Kto teda som?“



Ak cítiš, že je čas začať túto cestu vedome…


Vytvorila som priestor pre ženy, ktoré už nechcú iba „fungovať“, ale chcú sa so sebou znovu skutočne stretnúť.


Priestor, v ktorom sa prepája vnútorná premena, sebahodnota, vedomá krása, ženskosť a spiritualita.


Pretože verím, že najväčšia premena ženy nezačína tým, že sa snaží byť niekým iným.


Začína tým, že sa konečne rozhodne vrátiť k sebe.